Odpoveď....aj keď som vlastne žiadnu neočakávala...prišla po chvíľke
„ja už tě taky nemám jen v hlave...“
On sa toho nezľakol?.....toto som nečakala vôbec....moja hlava to hneď vyhodnotila....a
vyrojili sa mi dve možnosti...prvá bola penis...no, ktovie kde je a nad čím premýšla, a nad čím premýšľam ja?! veď je tu ešte
srdce....fíííha,myslíš, že tým myslel srdceeee?? :)...zahnala som moje
domnienky, veď sa opýtam:
„A kde ešte?“
Keď zavibroval telefón a ja som sa ho dotkla, na displeji zasvietilo krásne
červené srdiečko...takže je to srdceee....ako som si mohla myslieť niečo
inéé :)
Ale moja zvedavosť neutíchla...hneď ma zaujímalo čím som sa do toho jeho
srdca vlastne dostala...aj keď neviem či chcem počuť konkrétnu
odpoveď...pretože keď som sa naposledy pýtala muža, ktorý sa tváril že,
ďalší večer bezo mňa asi nezvládne....odpovedal, že sa mu pačia moje
farebné šnúrky na topánkach :-)
Aj tak som neodolala a s malou dušičkou som napísala:
„ Už asi veľmi opovážlive by bolo, keby som sa opýtala, čím som mala tú česť sa tam
dostať?“
Po pár minútach, počas ktorých som sa všetkými silami snažila nerobiť si
domnienky, prišla odpoveď:
„to by se asi ťěžko dalo vmestnat do jedné vety.. a ja si užívam to jak se
ta věta stáva delší a delší“
Chvíľu som s otvorenou pusou nemo zízala do telefónu na tak nekonkrétnu odpoveď, v ktorej bolo ešte viac ako úplne všetko.... a moja duša mi od radosti
tancovala....pri tom prekrásnom pomalom otváraní sa a dávkovaní si tých
nakrajších pocitov a slov plných lásky....ďakujem ti za to z celého môjho otvárajúceho
sa srdca
